 |
Kaľamárka |
Kalamárka – Chrapková patrí medzi najstaršie archeologické lokality na Slovensku. V novembri v r. 1889 tu uskutočnili prvé archeologické prechádzky Andrej Kmeť s Karolom Antonom Medveckým. Po prvej a druhej sv. vojne sa stala stredobodom pozornosti amatérskych záujemcov. Žiaľ, týmito aktivitami dochádzalo aj k ničeniu lokality a viacero týchto nálezov skončilo v súkromných zbierkach, časť v rôznych múzeách alebo zmizlo bez stopy. Preto archeologický ústav SAV v Nitre v r. 1986 – 1989 pristúpil k serióznemu archeologickému výskumu tejto lokality. Z realizovaných 23 sond sa našlo vyše 8000 fragmentov keramiky a okolo 500 drobných predmetov. Dokázalo sa budovanie hradiska a jeho osídlenie v rôznych historických obdobiach. Dokázateľne tu bolo osídlenie už v mladšej dobe bronzovej, miesto zažilo výboje Keltov v železnej dobe, dobu rímsku, sťahovanie národov až po slovanské – veľkomoravské obdobie. Zo skúpych písomných prameňov viažucich sa k 10. /11. storočia možno vyčítať, že tieto regióny sa postupne začleňujú do novovzniknutého Uhorska. Nakoniec hradisko zaniká mohutným požiarom a stráca v tomto období svoj strategický význam. Mohutné skalné bralo Kaľamárka ( 816 m. n. m.) je dodnes zaujímavým lákadlom pre miestnych i zahraničných turistov či skalolezcov. Históriou i prírodnými zaujímavosťami lokality turistov sprevádza vybudovaný náučný chodník.
Foto: R. Babicová, archív Podpolianskeho múzea v Detve
|
Kostol sv. Františka z Assisi |
Klasicistický Kostol sv. Františka z Assisi bol postavený v rokoch 1804 – 1805 na mieste renesančného kostola zo 17. storčia, z ktorého do novostavby prebrali už len vežu. Hlavný oltár je klasicistický, pôsobivé sú aj neskorobarokové oltárne maľby a bohato zdobený interiér. Na južnej strane kostola je umiestnená pamätná tabuľa Karolovi Antonovi Medveckému, národnému etnografovi a historikovi, ktorý v Detve pôsobil ako katolícky kňaz v r. 1899 – 1901. Výsledkom zhromažďovania jeho cenných poznatkov je Monografia Detva (1905) ako prvá slovenská monografia obce vôbec. Budova kostola je zapísaná v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. Poniže kostola je zachovaná ľudová plastika – kamenná prícestná neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1766. Na križovatke Partizánskej a Cintorínskej ulice sa nachádza kamenná neskorobaroková polychrómovaná ľudová plastika sv. Floriána z 18. storočia.
|
Vagačov dom |
Rodinný dom rodiny Vagačovcov, zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku. Ján Vagač, rodák zo Starej Turej, založil prvú bryndziareň na Slovensku v Detve v r. 1787, ktorej výrobky sa stali obľúbené doma i v zahraničí. V jeho odkaze úspešne pokračovali do začiatku 50. rokov ďalší rodinní príslušníci. Dom bol postavený na začiatku 20. storočia a nadstavaný v r. 1930. Histórii rodiny a jej významnému odkazu nielen v kontexte Detvy sa venuje stála expozícia v Podpolianskom múzeu, ale aj viaceré publikačné výstupy s bohatými dokumentačnými materiálmi.
|
Pôvodný detviansky dom s bránou na Námestí SNP č. 6 |
Architektúra do roku 1918 mala v Detve charakter ľudového staviteľstva. Murovaný mestečkársky dlhý dom s dvorom bol charakteristický pre Detvu v minulosti a odlišoval sa od tzv. lazníckeho typu domov. Do dnešných čias predstavuje tento typ domu tzv. Dianiškov dom na Námestí SNP 1 č. 257. Zaujímavosťou a súčasťou domu je drevená brána so strieškou uzatvárajúca dvor (s datovaním 1857), ktorá je poslednou zachovanou ukážkou drobnej drevenej architektúry pôvodnej Detvy. Ľudový dom s bránou je zapísaný v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska.
Foto: R. Babicová, archív Podpolianskeho múzea v Detve
|
Expozícia drevených náhrobných krížov (pri Kalvárii) |
Umelecké cítenie detvianskych ľudí sa dostalo do sveta najmä prostredníctvom pestrých výšiviek a vyrezávaných krížov. Náhrobné a prícestné drevené kríže v Detve a okolí z 19. a 20. storočia sú regionálnou osobitosťou. Ich špecifický charakter a unikátnosť dotvorilo hlavne 18. storočie, keď sa baroková kultúra v Detve a okolí odrazila vytvorením tzv. zľudovelého baroka. Staršie aj novšie náhrobné kríže sa nachádzajú dodnes na miestnom cintoríne, časť najhodnotnejších bola po ich obnove premiestnená v r. 2000 ako Expozícia drevených náhrobných krížov ku Kalvárii nad cintorínom. Niektoré z nich sú zapísané v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. V r. 2017 boli ako prvok Drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní zapísané aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ich výrobcami boli zruční chlapi z dediny, medzi nimi v 20. rokoch 20. stor. vynikal Jozef Fekiač, ale aj ďalší majstri, na ktorých nadväzujú aj zruční súčasní výrobcovia. Majster tvoril nielen pre Detvu či okolité obce, ale aj pre Slovenské národné múzeum v Martine a jeho 60 krížov sa nachádza na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách. Kríže boli známe najprv ako náhrobné, neskôr sa podľa nich začali vyrábať omnoho vyššie prícestné kríže. Stavali sa popri cestách, pri školách, v častiach chotárov, ba i na súkromných pozemkoch. Dodnes malebne dotvárajú kolorit Detvy i tunajšieho regiónu a sprevádzajú návštevníka po okolitých lazoch.
Foto: R. Babicová, archív Podpolianskeho múzea v Detve
|
Kaplnka na Kalvárii |
S výstavbou Kalvárie sa začalo r. 1910 a tvorí ju 14 zastavení krížovej cesty s maličkým kostolíkom. Zastavenia sú malé murované stavbičky s obdĺžnikovým pôdorysom, zastrešené sedlovou strieškou. V presklených nikách sú zobrazené výjavy Krížovej cesty. Samotná kaplnka je postavená v historizujúcom slohu, uprostred so sochou Piety. Čelnú fasádu ukončuje drevená zvonička. Pri kaplnke stojí vyrezávaný detviansky kríž od miestneho ľudového rezbára Jána Fekiača z r. 1974. Zaujímavosťou je aj 75 kg vážiaci zvon, ktorý darovala kaplnke r. 1935 vdova Antónia Vagačová. Kalvária sa viackrát renovovala, naposledy v r. 2007.
